Pred 35 rokmi sa prijal zákon o štátnych symboloch a zmene názvu štátu

Bratislava 1. marca (TASR) - Novembrové udalosti v roku 1989 a s tým súvisiace zmeny v bývalom Československu viedli aj k zmenám v právnom poriadku. Od pamätného zasadania Slovenskej národnej rady (SNR), na ktorom prijali poslanci ústavný zákon o názve, štátnom znaku, štátnej vlajke, štátnej pečati a štátnej hymne Slovenskej republiky, uplynie v sobotu 1. marca 35 rokov.

Historické rozhodnutie zákonodarcov sa zrodilo 1. marca 1990 počas 22. schôdze SNR. Schválenie zákona súviselo bezprostredne s politickou situáciou, ktorá vznikla v Československu po Nežnej revolúcii.

Na úrovni federácie bolo až do parlamentných volieb v roku 1990 (voľby do Federálneho zhromaždenia, ako aj do Slovenskej národnej rady a Českej národnej rady sa konali 8. - 9. júna 1990) prijatých 15 ústavných zákonov, ktoré fixovali najvýznamnejšie spoločenské zmeny.

Poslanci SNR schválili do júnových volieb v roku 1990 tri ústavné zákony. Jedným z nich bol ústavný zákon č. 50/1990 Zb. o názve, štátnom znaku, štátnej vlajke, štátnej pečati a o štátnej hymne SR. Česká národná rada schválila podobný právny predpis o päť dní neskôr, 6. marca.

Na základe prvého článku ústavného zákona rozhodli poslanci 1. marca 1990 o tom, že názov štátu Slovenská socialistická republika sa mení na Slovenská republika. Podoba štátnych symbolov sa odvíjala od historických prameňov. Štátny znak vychádzal z historického erbu Slovenska, z jeho historicky i heraldicky správnej predlohy zo 14. storočia. Štátnu pečať tvoril štátny znak SR, okolo ktorého bol do kruhu umiestnený nápis Slovenská republika.

Štátna vlajka bola vytvorená už štúrovcami v roku 1848 a z tohto obdobia pochádza aj pieseň Janka Matúšku Nad Tatrou sa blýska, zložená v roku 1844. Text napísal v súvislosti s odchodom slovenských študentov z bratislavského lýcea do Levoče na protest proti zosadeniu Ľudovíta Štúra z profesúry. Prvá sloha tejto piesne sa stala v roku 1918, po vzniku spoločného štátu Čechov a Slovákov, súčasťou československej hymny. Jej súčasťou bola s výnimkou šiestich rokov trvania vojnovej Slovenskej republiky (1939 - 1945) až do 31. decembra 1992, teda až do zániku Československa.

Poslanci návrh ústavného zákona po krátkej rozprave jednomyseľne schválili a ešte v ten istý deň nadobudol aj účinnosť.

"Dnešný deň možno právom zaradiť medzi významné dni v živote slovenského národa, pretože prijatím ústavného zákona Slovenskej národnej rady o názve, štátnom znaku, štátnej vlajke, štátnej pečati a o štátnej hymne Slovenskej republiky sme Slovensku a Slovákom vrátili dlho a neprávom upierané historické symboly, s ktorými boli späté osudy národa, a ktoré oddnes predstavujú symbolické vyjadrenie slovenskej štátnosti," povedal po schválení ústavného zákona v pléne SNR jej predseda Rudolf Schuster. Po rokovaní zaznela v budove parlamentu po prvý raz štátna hymna Slovenskej republiky.

Ustanovenia tohto zákona platili viac ako dva roky. V podstatnej miere sa ale jeho obsah následne premietol do Ústavy SR, ktorú poslanci SNR prijali 1. septembra 1992.